It's me , not you 6
Publikované 01.06.2013 v 20:19 v kategórii It's me , not you, prečítané: 201x
Stretol som tam aj jednu milú učiteľku. Slečnu Pengoniovú ,
aspoň , tak jej hovorili študenti. Ja som ju poznal ako Donnu. Donna si
s mojím bratom dosť rozumela , bola asi jediný človek , ktorý sa ho-mňa
nepýtal ako sa mám , ale či sa mi podarilo zohnať peniaze na zaplatenie splátok
od bytu a elektriny. Pokrútil som hlavou a ani som sa nemusel tváriť
ustarostene vedela , že mám problémy a podala mi do ruky peniaze na nájom.
Ešte by som rád vedel , aký veľký problém mal môj brat. Nemohol som sa jej na
to však opýtať , pretože by jej to bolo divné , a tak som len ticho mlčal
a sľúbil jej , že jej to neskôr vrátim. Zatvárila sa pochybovačne , teraz
už viem pre , čo a aj vám to poviem. Môj brat bol zapletený do veľmi
nespoľahlivého podnikania. Vložil všetky svoje úspory do akcíí , ktoré padli.
Chcel naspäť svoje peniaze , a preto sa zaplietol s opilcami , ktorí
sa vedeli byť. On im robil všelijaké nezákonné služby. Od vydierania ľudí až po
bitky a rozvoz drog. Oni za to napadli chlapíka , ktorý sľuboval , že tie
akcie budú úplne isté. Dostal sa do nemocnice a samozrejme , že
podozrievali hneď môjho brata. Neboli ďaleko od pravdy , ale nikdy mu to
nedokázali – našťastie pre mňa. Pre to , že ho zatkli a strávil pár
nepríjemných noví vo vypočúvacej cele chcel vycúvať , z toho pofiderného ,
kvázi drogového kartelu. On im musel dať všetky peniaze , ktoré mu ešte zostali
a , ktoré mu tí chlapi dali , potom ho ešte poriadne zbili a mal od nich
pokoj. Pri tomto všetkom mu pomáhala Donna. Požičiavala mu peniaze , ktoré jej
už v živote nemohol vrátiť a mnoho ďalších služieb vrátane veľa
hodinových terapií , kde musela počúvať aký zlý má môj brat život ,
a utešovať ho.
No a aby som prešiel k tomu ako ma vyhodili zo školy , bolo to vlastne veľmi jednoduché. Dozvedeli sa o týchto mojich prešlapoch , vypočul som si siahodlhý monológ o tom , že nejdem deťom správnym príkladom a že takéto veci tu on trpieť nebude. Tak som sa dostal von zo školy a vlastne aj jediného zamestnania. Môj život ma prestal baviť úplne. Vyhýbal som sa rodine , neplatil nájomné , pil s bezdomovcami. Donna sa ma pokúšala vytiahnúť späť na vlastné nohy , ale všetky jej pokusy vyšli nazmar. Jednak preto , že som nemal záujem a jednak pre to , že som ani nevedel , čo robiť. Hodiny za hodinami , dni za dňami , všetko to utekalo a tak som sa dostal až tu. Ku kontajneru a žobrem peniaze na alkohol a cigarety. A čo je najhoršie zabudol som už aj na svoju pomstu.
Komentáre
Celkom 0 kometárov