It´s me, not you 5.

4. Hmm takže učiteľ zemepisu


Pomalým krokom som išiel späť do domu. Ak som chcel prežiť musel som zistiť niečo viac o živote môjho brata , ktorému som doposiaľ nevenoval pozornosť. V tom momente som sa zdal všetkej nádeje aby som to všetko vrátil do normálu , a tak som aspoň chcel robiť to čo môj brat. Vedel som , že učí ako učiteľ na základnej škole a bol som celkom rád , že je dnes nedeľa a nemajú šancu ma vyhodiť. Johan býval v malom byte neďaleko metra v centre Londýna , čo bolo na jeho pomery vcelku slušné. Vo vačku som si našiel aj kľúče od tohto bytu , a pretože som aj tak nemal , čo robiť rozhodol som sa , že sa tam zájdem pozrieť. Ako som si mohol všimnúť jeho život bol jednotvárny. Nikam nechodil nezabával sa a ani nemal žiadnu záľubu , ktorej by sa mohol venovať. Celý byt bol v tmavých farbách aké je možno vidieť na vyblednutých a dažďom ošľahaných londýnskych uliciach. Tmavomodrá , tmavozelená sivá hnedá tuhočervená a to v takých kombináciách , ktoré mi naháňali strach. Jediné plus , aké som si všimol bola veľká knižnica v rohu obývačky. Ja som nikdy nemal čas čítať a taktiež sa mi nechceli , no Johan bol v niektorých ohľadoch knihomoľ. Pred všetkými túto svoju úchylku skrýval , ale len pre to aby bol super. Viem , čo budem robiť ak sa budem nudiť. Na poličke bolo pár obálok a keďže teraz vlastním jeho identitu pripadalo mi správne rozbaliť ich. Poväčšine to boli výstrahy , že niečo nie je zaplatené. A na jednej bol aj výpis z účtu. Nielenže mi nechal seba , ale aj prázdne konto. Ako mám teraz žiť ? Och toto je ako v nočnej more z ktorej nie je úniku. Prvé , čo teda teraz urobím je , že zistím aké predmety vyučoval , nech ma aspoň zo školy nevykopnú a tiež rozostriem žalúzie. Môj brat aj napriek tomu , že bol veľmi obľúbený žil sám a už dlho nemal žiadnu priateľku. Zostal som teda celú nedeľu v tom otrasnom byte a učil sa geografiu , ktorú môj brat učil. Asi som zaspal nad knihami pretože ma ráno vytrhol zo spánku nepríjemný zvuk budíka , ktorý sa ozýval zo spálne. Ešte šťastie , že môj brat mal nastavený ten prístroj , lebo by som určite zaspal. Obliekol som si nejaké jeho veci , veď sme mali aj rovnakú konfekciu a vydal som sa do školy. Išiel som metrom. Večer som si ešte zisťoval , ktoré škola to vlastne je a ďalšie podrobnosti. Nejdem teraz rozpisovať môj celý deň v škole , pretože bol veľmi nudný a nebolo by vlastne ani čo povedať , pretože sa nič neudialo. Mojim žiakom som sa síce zdal nejaký divný ale nesťažovali sa. Dokonca mi jeden žiak povedal , že si myslel , že sa niečo deje ale asi máme z bratom rovnaké myslenie , keď dodal , že tou prednáškou sa uistil , že nič. Kolegovia som mnou rozprávali a pár kolegiň prišlo na priateľskú šálku kávy ale to je asi tak všetko. Mohol by osm vám však povedať skôr ako ma zo školy vyhodili , pretože bezdomovcom som sa nestal len ták zo dňa na deň. Bol to postupný pád a vy sa môžete prizerať , čo ho spôsobilo.

ďalšiu časť pridám ak tu budú nejaké komentáre! Hádam ste na toto ešte nezabudli a bude sa vám to páčiť. HOpe u like it ! *Pattie