Rock me

1.Nočná mora na svadbe

Ráno som sa zobudila na prenikavé svetlo ďalšieho pre zmenu slnečného dňa. Dosť sa tomu čudujem pretože v Londýne prší 99 percent roka a ja som vlastne rada ,vždy to vystihuje moju náladu dnes však nie. Nechápem tomu ,neznášam tento deň ,neznášam moju rodinu ,neznášam seba že to musím robiť. Asi skočím pod auto a vyrieši sa to škoda len , že ma strážia ako oko v hlave. A vlastne má ta hlava aj pekne bolí ,nemala som asi toľko plakať. Ale čo tie maskérky ,čo na mňa dajú tonu mejkapu to zakryjú a ja dnes aj tak nepotrebujem vypadať dobre. Vlastne zrejme celý deň sa budem tváriť ofučane. To bude ale pekné svadobné video už si to viem predstaviť. Pri tejto predstave som sa pousmiala. Presne ako som očakávala vtrhli mi do izby baby ,ktoré som nepoznala, a nezáležalo mi na tom. V podstate ma nechali dlho spať je 10 hodín a dovalili sa tu až teraz. „ Prepáč , že ideme neskoro ale my to doženieme,“ no uf ani sa nestihnem naraňajkovať psí život. Po asi 4 hodinovej práci vyzážistiek som mala oblečené šaty urobený make-up vlasy aj nechty. Jediné čo som neurobila je to , že som nemala raňajky a som strašne hladná. Nestihla som to pretože svadba sa koná asi hodinu cesty odtiaľto ,čo znamená aby sme vypadli. Ide hlavne o to ,aby sa o tom nedozvedeli novinári. S týmto súhlasím ,čím menej o tom budú vedieť ,tým lepšie. „ Mám už ísť však . kde je auto,“ opýtala som sa prvého neznámeho človeka v dome. „ na vonku a pohni,“ povedal dosť nevraživo ,ale čo nepoznám, neriešim. Podľa mňa toto iste by mi povedal aj foter tak čo. Nudný a malý kostol no pekné vyhliadky a k tomu ešte ako tam chcú natrepať toľko ľudí. Môžu byť radi , že svieti slnko, budú stáť na vonku. Prišli sme akurát včas ako som kráčala kostolom znela otrepaná pieseň svadobného pochodu. Na konci ma čakal vysoký chalan s krátkymi vlasmi a čiernom obleku. Aj by som vám opísala svoje šaty ale nevidela som ich takže to neviem. Po kázni o prežívaní spoločného života sa ma opýtal či si ho vezmem. Mám povedať áno ? „ No slečna čakáme,“ pripomenul mi milo. „ Ach no.... áno,“ posledné slovo som skoro šepkala. Liam to svoje áno povedal zvučne a jasne tak , ako sa dá očakávať od každého speváka. „Môžete sa pobozkať,“ povedal kňaz. Liam sa ku mne naklonil a jemne sa mi prisal na pery. Vo svojom živote som dostala len pár bozkov a tak to nemám s čim porovnať. Jediné čo môžem povedať v tejto situácii je , že to bol najlepší bozk môjho doterajšieho prežívania. Týmto bozkom sa ukončil svadobný obrad. Pred kostolom nám pogratulovali a „hor sa!“ najpomalšie ako viem na svadbu. Cesta autom prebehla v tichosti obaja sme boli zabratý do vlastných úvah. Ja som premýšľala ,či si potom budem môcť robiť čo chcem, konečne okúsiť život. Nemala som chuť k slzám to si odkladám do súkromia bytu ,bez kamier a hostí.

Sála bola pekná a nazdobená. Bola skoro väčšia ako naša hala – skoro. Jedlo ,ktoré podávali bolo chutné a dávali na výber aj vegerariánom ako som ja – chválim. Tiež by ma zaujímalo koľko táto šaráda stála.

A tu je ďalšie pokračovanie mojej "slávnej" poviedky. Ako milé čitateľky 50 zhliadnutí a jeden komentár ? Dúfam , že v tejto časti viac vyjadríte svoj názor ale aj tak vás všetky milujem !!! HOpe u like it ! *Patty*