It´s me, not you 2.

Môjho brata už od detstva všetci milovali , zbožňovali a všetky formy obdivu a „slávy“ aké si viete predstaviť. Ja som bol vždy to utláčané dvojča , vždy prehliadané , no predsa v niečom som ako Zayn Malik, tieň svojho brata Jonaha vynikol. Vedel som spievať a to lepšie ako on. Prihlásil som sa do X-factoru. Veď v dnešnej dobe už každý vie ako 1D začalo , tak na čo by som to tu teraz všetko hovoril ? Postupom času som si všímal hlavne jednu opakujúcu sa vlastnosť môjho brata – závidel mi. A nie tak , že dostane o jeden kopček zmrzliny viac , nie tak nevinne. Pokúšal sa ma všemožne dostať od One Direction. Aj keby to malo znamenať , že mu prestanem posielať každý mesiac , rovnako ako celej rodine peniaze. Urobil by všetko pre to aby osm ja zas bol v tieni a on obklopený davom. Najskôr podplatil ochranku aby mi niečo zlomila a aby ma fanúšičky postupne prestali mať rady- samozrejme za moje vlastné peniaze aká irónia. Mal som zlomenú nohu a pár týždňov som bol mimo. Mojej publicite a ani pohľadu „našich dievčat“ pretože , tak ich my oslovujeme (fanušíčky) na mňa sa nezmenil. Dokonca ma začali ľutovať a , to vypálilo proti môjmu bratovi. Ja som samozrejme v tom čase ani netušil čo robí. Ku mne sa vždy správal milo , vtipkovali sme a žartovali dokonca ešte viac ako predtým. Viac ako kedykoľvek. Moje sestry boli osoby , ktorým som sa zdôveroval so všetkým. A tak som to skúsil aj v deň keď mi Jonah ukradol identitu , to ako to spáchal vám vysvetlím neskôr.

Hneď ako ma nechceli vpustiť na moje vlastné nahrávanie som vedel , že niečo nie je v poriadku. A teda logicky som sa rozhodol , že zájdem za svojimi sestrami. Zo zvyku som si zavolal len Waliyhu a Doniyu. Bojím sa o svoju najmladšiu sestričku a preto ju úmyselne vynechávam zo všetkého nebezpečného alebo znepokojujúceho. A moja situácia bola aj jedno aj druhé. „ Och ahojte mám problém!“ vyhŕkol som. „ Jonah čo sa deje ?“ opýtala sa Doiya. „ Aký Jonah ? Ja som Zayn ! čo to nevidíte ? nespoznávate ma sestričky ?“ zaskočilo ma to to áno ale aj , tak som sa im to snažil vysvetliť. „ Máš horúčku alebo čo , Zayn asi pred hodinou odišiel do štúdia,“ povedala zas Waliyha a chytila sa mi čela. „ Prestaň , ja som predsa Zayn aha mám tetovania!“ a začal som si vyhŕňať rukáv. Moje prvé tetovanie malo byť už na zápästí ale NIE JE tam! Nech som ruku prevracal z akejkoľvek strany nemohol som nájsť ani jedno z mojich tetovaní ! „ Poď uvaríme ti čaj a prinesiem ti nejaký ten panadol,“ povedala Doiya. Dostrkali ma do postele a zavreli dvere. Počul som ako sa za dverami bavia o tom či by nemali zavolať lekára ale zhodli sa , že nie. No a ja som pochopil , že nikto mi teraz nebude veriť a , že už nič nebude , tak ako predtým.

(ak vás môžme poprosiť, zanechajte tu aj v ostatných poviedkach svoje pocity a dojmy v podobe komentára. ďakujeme)